Se Zuzanou Mitošinkovou ze slovenského nakladatelství Egreš o tom, jak se úcta k přírodě projevuje v knihách, které vydává
Na vašem webu se můžeme dočíst, že Egreš je: ,,spomienka na detstvo. Na záhradu starých rodičov. Na úctu k prírode.“ Jak vypadala zahrada vašich prarodičů?
Bolo to doslova dlhé a široké humno, v ktorom starí rodičia pestovali ešte aj šafrán. Našli by ste tam všetko — tekvice, jahody, egreše, ríbezle, orechy, marhule, maliny, strukoviny, uhorky, papriky, zemiaky, mrkvu, paštrnák, bylinky, mak. Takmer ako keby ste dnes navštívili supermarket, naozaj tam bolo asi všetko. Táto rozmanitosť priťahovala aj množstvo malých obyvateľov, ktorých ma bavilo sledovať a objavovať. Spomínam si, keď skoro ráno padla rosa na trávu, musela som doslova poskakovať, aby som nezašliapla malú rosničku. Čo mi pamäť siaha, nikdy v detstve sme neboli odkázaní na nákup zeleniny alebo ovocia z obchodu, všetko sme mali od starých rodičov. Na jar a v lete čerstvé sezónne plodiny, na zimu množstvo zaváranín či kvasenej zeleniny. Teraz to vnímam ako obrovské šťastie a dar, dnes by som za také humno neviem čo dala.
Jak jste došla k názvu Egreš?
Egreš vznikol práve kvôli už spomínanému humnu u starých rodičov. Vždy tam bolo toľko egrešov (red. pozn. egreš je ve slovenštině angrešt), že sme sa mohli prejesť do prasknutia. Keď som hľadala názov, chcela som niečo hravé, niečo, čo možno vzbudí u ľudí príjemný pocit a nostalgiu. A to egreše v tej dobe určite boli. V ponuke obchodov či dokonca aj na trhoch ich málokedy zoženiete. Je to taký výnimočný a nedostatkový plod. Takmer ako ten náš Egreš (smích).
Foto: archiv Egreš
Egreš je malé nezávislé štúdio a občianske združenie, ktoré tvorí a vydáva ilustrované knižky, plagáty či rôzne doplnky. Do kníh prinášame nielen aktuálne ekologické témy, ale aj kvalitné súčasné výtvarné realizácie.
Knihy nakladatelství Egreš můžete mj. koupit na Martinus.cz.
Zuzana Mitošinková študovala sociálnu pedagogiku so zameraním na výchovu detí a mládeže so špeciálnymi potrebami. Počas vysokej školy pracovala na Linke detskej istoty, opatrovala deti súkromne i v škôlke, no okúsila si aj prácu v gastre a za barom v kaviarni. Po škole pôsobila v medzinárodnom dome umenia pre deti BIBIANA či v regionálnom centre remesiel ÚĽUV. Egreš vedie a tvorí už od roku 2012, najskôr ako voľnočasovú aktivitu, ale od roku 2018 sa mu venuje naplno.
